Taliansko / Sardínia / Alghero
Katalánsky vplyv je v meste ešte stále zrejmý. Mnoho miestnych ľudí tu hovorí jazykom, ktorý je zastaralou podobou katalánčiny. Staré katalánske označenie ulíc bolo v 70. rokoch 20. storočia znovu nainštalované vedľa označenia v taliančine. Objavujú sa pokusy oživiť používanie jazyka, aby úplne nevymizol. Dnes mesto znovu začalo priťahovať pozornosť a počet obyvateľov sa v lete pohybuje až okolo 100.000. Je to mesto otvorené moru a prichádzajúcim návštevníkom. Algherania zrejme zdedili niečo s katalánskeho obchodného ducha, pretože neustále propagujú miestnu turistiku a robia všetko preto aby sa sem turisti vracali nie len v lete. Zatiaľ čo väčšina Sardínčanov sa snaží v lete odtiaľto zmiznúť. Vďaka svojim pamätihodnostiam, umiestneniu pri mori, reštauráciám a barom je mesto Alghero spoločne s Cagliari najviac charizmatickým zo sardínskych miest. Alghero je otvorené moru, rovnako ako Sardínia návštevníkom.
Alghero postavili Janovčania v 13. storočí
Alghero sa v historických záznamoch objavuje v 13. storočí, kedy bolo miesto malou prístavnou pevnosťou, ktorú postavili Janovčania. Teórie o skoršom arabskom alebo rímskom osídlení neboli ničím dokázané. Už v 80. r. 13. storočia získali mesto Pisania.
Alghero zostalo centrom odporu proti katalánsko-aragonskej invázii na ostrov v roku 1323 keď bolo pokorené až po tridsiatich rokoch. Miestni obyvatelia, čiastočne Janovčania a čiastočne Sardínčania povstali, ale v roku 1354 kráľ Pere priviedol ďalšie posily a tentoraz už mesto dobyl. Povzbudzoval katalánskych kolonistov, aby sa tu usadzovali a po ďalšej revolte v roku 1372 boli zvyšní Sardínčania vyhnaní a presídlili do vnútrozemia. Od tých čias sa Alghero zjavne pomenované podľa algae, morskej riasy vyskytujúcej sa pozdĺž pobrežia, stalo katalánskym mestom a prijalo názov Alguer.
Mesto zostávalo hlavným prístavom Sardínie aj počas neskorších španielskych vládcov. Štatút mesta získalo v roku 1501. Neskôr zažilo vzrušujúcu udalosť, keď cisár Svätej ríše rímskej a kráľ španielsky, Karol V. prišiel v roku 1541 do mesta, odkiaľ začal ťaženie proti severoafrickým pirátom. Bohužiaľ objavenie Ameriky bolo pre Alghero pohromou, pretože jeho význam ako obchodného prístavu začal rýchlo upadať.
V roku 1720 prešlo mesto pod nadvládu savoyskej rodiny a viedlo pokojný život. Mestské hradby vedúce do vnútrozemia boli v 19. storočí zbúrané. V 20. rokoch 20. storočia tu žilo iba 10.000 obyvateľov. V roku 1943 utrpela historická časť mesta pri bombardovaní veľké škody, z ktorých sa ešte celkom nespamätala. Až po Druhej svetovej vojne začal proces rýchleho rozširovania mesta, nad ktorým rozprestiera krídla mocné Taliansko.
Staré mestské hradby smerujúce k moru obklopujú západnú časť mesta. Na severnej strane je moderný prístav a nová výstavba mesta pokračuje smerom do vnútrozemia na severe, východe a juhu. Pozdĺž pobrežnej južnej cesty je niekoľko klasických hotelov a v lete živých barov, zatiaľ čo mestské pláže sa tiahnu severne a sú lemované obytnými domami, hotelmi a kempami. Je tu tiež vlaková stanica ale autobusová stanica je mimo starého mesta na Via Catalogna.
Staré mesto Alghero, jeho pamiatky a zaujímavosti
Vydláždené uličky a do tmavo medova sfarbené múry katalánskeho obchodného centra si zachovali dôkaz, že tu po stáročia sídlili Katalánci. Catedrale di Santa Maria bombastická novoklasicistická fasáda mestskej katedrály s mohutnými dórskymi stĺpmi vo všetkých možných tvaroch nie je najvhodnejšou dostavbou. V 16. storočí bola stavba pôvodne v gotickom štýle, čo je ešte miestami viditeľné. Vnútri prevažuje renesančný štýl radom barokových doplnkov, dodaných savoyským rodom v 18. stor. Zaujímavá je osemuholníková zvonica v pozadí Via Principe Umberto.
Diocesanovo múzeum vlastní zbierky cirkevných umeleckých predmetov, väčšinou zo striebra. Morbídny je pozostatok, o ktorom sa tvrdí, že vraj je to jeden z novorodencov zabitých Herodesom, keď pátral po narodenom Ježišovi.
Piazza Civica hneď vo vnútri Porta Mare a kedysi administratívne centrum Alghero, je toto rušné a nerovné námestie stálou pripomienkou niekdajšej stredovekej vznešenosti mesta. Staré mesto Alghero je prešpikované zaujímavosťami. Návnada pre turistov číha na každom rožku.
Chiesa di San Francesco stojí na hlavnej ulici starého mesta, lemovanej obchodmi a hojne navštevovaná ich zákazníkmi. Je kombináciou románskeho a gotického štýlu. Ku stavbe arkády a stĺpuv využili farebne teplý pieskovec, ktorý doposiaľ vytvára príjemnú atmosféru pre letné koncerty.
Väčšina mestských ochranných hradieb bola v 19. stor. zbúraná a čiastočne nahradená Girdini Pubblici. Zelený priestor účinne oddeľuje staré mesto od novej výstavby. Hlavný vstup do mesta tvorila Torre Porta a Terra. Bola premeneá na informačnú kanceláriu o možnostiach zábavy a zaujímavé kníhkupectvo.
Torre di SanGiovanni premenená na virtuálnu výstavu o dejinách mesta. Otočný panel v prízemí ukazuje dejiny Alghero. Interaktívna obrazovka umožňuje výklad v niekoľkých jazykoch. Špirálové schodište vedie na vrchol.
Mare Nostrum Aquarium je jediné sardínske akvárium. Môže sa pochváliť rozmanitými druhmi rýb a plazov. Potešenie hlavne pre oči malých návštevníkov. Obyvatelia Alghero radi oslavujú karneval a Veľkú noc. V obidvch prípadoch ide o vlažné oslavy, na iných miestach sveta tieto sviatky oslavované zaujímavejšie.
Sever prístavu Alghero býva plný jácht a iných atraktívnych plavidiel. Po Via Garibaldi sa dostanete rýchlo na mestské plpáže Spiaggia di San Giovanni a následnú Spiaggia Maria Pia. Ničmenej pruh pláží pokračuje takmer neprerušene až do Fertilia. Piesok je jemný a biely a voda tyrkysovo modrá. V lete sú pláže preplnené a vo vode môžu byť chaluhy, ale aj tak to tu pripomína gýčové fotky z propagačných plagátov Sardínie.
Estate Musicale Internazionaledi Alghero (v preklade Medzinárodné hudobné leto) sa koná každoročne v júli a auguste a zahŕňa koncerty vážnej hudby v dôstojnom prostredí arkády Chiesa di San Francesco.
Už od dávnych časov uchvacovali červené koraly zo Stredozemného mora miestnych obyvateľov. Mnohí im pripisovali čarovné vlastnosti. Obľúbené boli ochranné amulety z týchto koralov. V súčasnosti je lov koralov regulovaný a jeho spracovanie je dobre prosperujúcou činnosťou aj v meste Alghero. Staňte sa aj vy lovcom červených koralov, jasne že v súčinnosti s miestnym sprievodcom. Kto si netrúfne loviť, určite nevynechá zakúpenie kúska z červeného koralu v obchode so suvenírmi. Tiež som si domov jeden taký magický kúsok priniesol a veru pomocou neho sa mi podarilo vyhnať z tela nejeden nesvár.
 |
| Alghero mestské hradby |
Alghero postavili Janovčania v 13. storočí
Alghero sa v historických záznamoch objavuje v 13. storočí, kedy bolo miesto malou prístavnou pevnosťou, ktorú postavili Janovčania. Teórie o skoršom arabskom alebo rímskom osídlení neboli ničím dokázané. Už v 80. r. 13. storočia získali mesto Pisania.
Alghero zostalo centrom odporu proti katalánsko-aragonskej invázii na ostrov v roku 1323 keď bolo pokorené až po tridsiatich rokoch. Miestni obyvatelia, čiastočne Janovčania a čiastočne Sardínčania povstali, ale v roku 1354 kráľ Pere priviedol ďalšie posily a tentoraz už mesto dobyl. Povzbudzoval katalánskych kolonistov, aby sa tu usadzovali a po ďalšej revolte v roku 1372 boli zvyšní Sardínčania vyhnaní a presídlili do vnútrozemia. Od tých čias sa Alghero zjavne pomenované podľa algae, morskej riasy vyskytujúcej sa pozdĺž pobrežia, stalo katalánskym mestom a prijalo názov Alguer.
Mesto zostávalo hlavným prístavom Sardínie aj počas neskorších španielskych vládcov. Štatút mesta získalo v roku 1501. Neskôr zažilo vzrušujúcu udalosť, keď cisár Svätej ríše rímskej a kráľ španielsky, Karol V. prišiel v roku 1541 do mesta, odkiaľ začal ťaženie proti severoafrickým pirátom. Bohužiaľ objavenie Ameriky bolo pre Alghero pohromou, pretože jeho význam ako obchodného prístavu začal rýchlo upadať.
V roku 1720 prešlo mesto pod nadvládu savoyskej rodiny a viedlo pokojný život. Mestské hradby vedúce do vnútrozemia boli v 19. storočí zbúrané. V 20. rokoch 20. storočia tu žilo iba 10.000 obyvateľov. V roku 1943 utrpela historická časť mesta pri bombardovaní veľké škody, z ktorých sa ešte celkom nespamätala. Až po Druhej svetovej vojne začal proces rýchleho rozširovania mesta, nad ktorým rozprestiera krídla mocné Taliansko.
Staré mestské hradby smerujúce k moru obklopujú západnú časť mesta. Na severnej strane je moderný prístav a nová výstavba mesta pokračuje smerom do vnútrozemia na severe, východe a juhu. Pozdĺž pobrežnej južnej cesty je niekoľko klasických hotelov a v lete živých barov, zatiaľ čo mestské pláže sa tiahnu severne a sú lemované obytnými domami, hotelmi a kempami. Je tu tiež vlaková stanica ale autobusová stanica je mimo starého mesta na Via Catalogna.
Staré mesto Alghero, jeho pamiatky a zaujímavosti
 |
| Pláž, Alghero |
Diocesanovo múzeum vlastní zbierky cirkevných umeleckých predmetov, väčšinou zo striebra. Morbídny je pozostatok, o ktorom sa tvrdí, že vraj je to jeden z novorodencov zabitých Herodesom, keď pátral po narodenom Ježišovi.
Piazza Civica hneď vo vnútri Porta Mare a kedysi administratívne centrum Alghero, je toto rušné a nerovné námestie stálou pripomienkou niekdajšej stredovekej vznešenosti mesta. Staré mesto Alghero je prešpikované zaujímavosťami. Návnada pre turistov číha na každom rožku.
Chiesa di San Francesco stojí na hlavnej ulici starého mesta, lemovanej obchodmi a hojne navštevovaná ich zákazníkmi. Je kombináciou románskeho a gotického štýlu. Ku stavbe arkády a stĺpuv využili farebne teplý pieskovec, ktorý doposiaľ vytvára príjemnú atmosféru pre letné koncerty.
Väčšina mestských ochranných hradieb bola v 19. stor. zbúraná a čiastočne nahradená Girdini Pubblici. Zelený priestor účinne oddeľuje staré mesto od novej výstavby. Hlavný vstup do mesta tvorila Torre Porta a Terra. Bola premeneá na informačnú kanceláriu o možnostiach zábavy a zaujímavé kníhkupectvo.
Torre di SanGiovanni premenená na virtuálnu výstavu o dejinách mesta. Otočný panel v prízemí ukazuje dejiny Alghero. Interaktívna obrazovka umožňuje výklad v niekoľkých jazykoch. Špirálové schodište vedie na vrchol.
Mare Nostrum Aquarium je jediné sardínske akvárium. Môže sa pochváliť rozmanitými druhmi rýb a plazov. Potešenie hlavne pre oči malých návštevníkov. Obyvatelia Alghero radi oslavujú karneval a Veľkú noc. V obidvch prípadoch ide o vlažné oslavy, na iných miestach sveta tieto sviatky oslavované zaujímavejšie.
Sever prístavu Alghero býva plný jácht a iných atraktívnych plavidiel. Po Via Garibaldi sa dostanete rýchlo na mestské plpáže Spiaggia di San Giovanni a následnú Spiaggia Maria Pia. Ničmenej pruh pláží pokračuje takmer neprerušene až do Fertilia. Piesok je jemný a biely a voda tyrkysovo modrá. V lete sú pláže preplnené a vo vode môžu byť chaluhy, ale aj tak to tu pripomína gýčové fotky z propagačných plagátov Sardínie.
Estate Musicale Internazionaledi Alghero (v preklade Medzinárodné hudobné leto) sa koná každoročne v júli a auguste a zahŕňa koncerty vážnej hudby v dôstojnom prostredí arkády Chiesa di San Francesco.
 |
| Červené koraly, amulety |
Mapa Alghero
Pred cestou do Alghero a pri potulkách po okolí používajte mapu, výlet bude zaujímavejší.
Zobraziť Taliansko Sardínia na väčšej mape
Autor: Ilém Hárniš Tulák,
P.S. navštívte domovskú stránku >> Potulky Taliansko
alebo čítajte ďalšie príspevky:
Taliansko | Friuli Venezia Giulia | Lignano | Grado | Veneto | Bibione | Caorle | Eraclea Mare | Lido di Jesolo | Cavallino | Benáky | Rosolina Mare | Rimini | Rím | Florencia | Riccione | Neapol | Sicília | Palermo | Taormina | Siracusa | Marsala | Cefalu | Agrigento | Panteleria | Messina | Lipari | Sardínia | Alghero | Arborea |
Taliansko | Friuli Venezia Giulia | Lignano | Grado | Veneto | Bibione | Caorle | Eraclea Mare | Lido di Jesolo | Cavallino | Benáky | Rosolina Mare | Rimini | Rím | Florencia | Riccione | Neapol | Sicília | Palermo | Taormina | Siracusa | Marsala | Cefalu | Agrigento | Panteleria | Messina | Lipari | Sardínia | Alghero | Arborea |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára